„Za Trnavu život položím!“ Presne takto to spievajú fanúšikovia trnavského Spartaka na svojich zápasoch. Pre mnoho ľudí je česť zomrieť v boji a padnúť za svoju vlasť. Pre fanúšika je však pre zmenu veľkou cťou obetovať sa pre svoj klub. Osud Tomáša Čemana, ktorý cestoval za Spartakom do bulharskej Sofie sa navždy spojil práve so svojim milovaným klubom.
Každá smrť je pre blízkeho člena rodiny veľmi ťažká, zle sa o tom rozpráva a niektorí ľudia si prit…om neuvedomujú, že je to pre rodinných príslušníkov či pre priateľov príliš citlivá téma, ktorú neradi otvárajú. Výnimkou nie je ani Tomášov prípad. Táto smrť však v konečnom dôsledku ukázala veľmi pozitívny jav. Ihneď po tejto tragédií vyjadrili pozostalým a fanúšikom Spartaka úprimnú sústrasť aj priaznivci z ostatných klubov nielen doma, ale aj v zahraničí.
Na prekvapenie to boli aj fanúšikovia nášho večného rivala zo Slovana Bratislava či dokonca fanúšikovia nášho súpera z Levski Sofia. Úžasné gesto prišlo hlavne od fanúšikov z Belehradu, ktorí na mieste nešťastia vytvorili nádhernú podobizeň samotného Tomáša so znakom, ktorý tak nekonečne miloval a nosil s hrdosťou vo svojom srdci. Tu sa potvrdilo, že keď o niečo skutočne ide alebo sa stane niečo nezvyčajné, neočakávané alebo nepríjemné, tak sa dokážu ľudia aspoň na malý okamih zastaviť a uvedomiť si, že v našom živote sú veci, ktoré nás viac spájajú ako rozdeľujú.
Svet fanúšikov má rôzne stránky, býva veľmi pestrý a bohatý na krásne okamihy so svojim tímom. Bohužiaľ sa v ňom stávajú aj veci, ktoré by sme najradšej zo svojho života definitívne vymazali.
Klubizmus ako taký je pre veľa ľudí niečo viac ako len návšteva svojho tímu v zápase. To potvrdí každý, ktorý má pochopenie pre hodnoty, ktorým fanúšikovia veria a riadia sa nimi. Smrť Tomáša zasiahla všetkých, ktorí dýchajú za náš klub. Tomáš cestoval na zápas proti spomínanému Levski Sofia. V Bulharsku sme prehrali 2:1, ale doma pred natrieskaným kotlom sme postúpili po fantastickom výkone na penalty. Bol to zápas, ktorý sa na Slovensku už roky neodohral. Určite nie v takom tempe a nasadení.
Tomáš o tieto chvíle ako fanúšik svojho klubu prišiel, ale jeho duch stále žije na štadióne Antona Malatinského. Žije v srdciach tích, ktorí ho poznali a mali radi. Jeho spomienka zostane zapísaná v malom Ríme a bude neustále žiť za hradbami nášho mesta.
V meste Bílich Andelov, kostolov a predovšetkým v meste futbalu!
Zdroj : Róbert Heteňák
Celá debata | RSS tejto debaty