Bíli Andeli

 Tak ako FC Barcelona má v súčasnosti vo svojom tíme tzv. svätú trojicu – Lionela Messiho, Xaviho Hernandeza, Andresa Iniestu, tak aj Spartak Trnava mal vo svojich najslávnejších časoch svoju nezabudnuteľnú svätú trojicu – Karola Dobiáša, Ladislava Kunu a Jozefa Adamca.

Lenže v 90 rokoch minulého storočia Trnava zažívala opäť jeden veľký futbalový boom. Vďaka Peczeho mužstvu bol Spartak na Slovensku opäť číslo jeden, ktorý nemal po futbalovej stránke žiadnu konkurenciu. Členmi Peczeho orchestra boli traja odchovanci. Boli to TRAJA KRÁLI 90 rokov – kapitán IGOR BALIŠ, MAREK UJLAKY a MIROSLAV KARHAN. A práve Miroslav Karhan bol z tejto trojice jednoznačne najúspešnejší.

Keď sa povie meno Miroslav Karhan tak si ihneď predstavím vysokého blonďavého hráča s hustými vlasmi. Rodák zo Šulekova, pravý bek Peczeho partie, kapitán Slovenskej reprezentácie, nemeckého Wolfsburgu, Mainzu, trnavského Spartaka a rekordér s najväčším počtom reprezentačných štartov. Tak toto je LEGENDA trnavského futbalu MIROSLAV KARHAN!

Karhan sa narodil v roku 1976 a za Spartak nastúpil prvýkrát ako sedemnásťročný. Tréner Karol Pecze mu dal svoju dôveru na pravej strane. Bol to moderný krajný bek s ofenzívnymi chúťkami. V tom čase Spartak predvádzal okulahodiaci futbal a dá sa povedať, že útočilo komplet celé mužstvo. Hlavne keď išlo do tuhého a potrebovali sme dať gól. A Karhan nebol žiadnou výnimkou. Počas zápasu nabehal veľa kilometrov, na ihrisku príkladne bojoval a ako obranca bol aj dosť produktívny. V 145 zápasoch strelil 32 gólov čo je na obrancu skutočne obdivuhodné číslo. V tích časoch určite keďže liga bola minimálne o dve triedy na vyššej úrovni než je teraz.

Miro dával do hry takisto veľké srdce. Po každej prehre, po každom nevydarenom zápase bolo na Mirovi vidieť veľkú frustráciu. Keď začínal s veľkým futbalom tak si niekedy neodpustil aj niektoré poznámky na rozhodcu za čo býval občas potrestaný. Bol dosť impulzívny a počas zápasu súperovi ako sa hovorí nič nedaroval. Občas si však neodpustil nejaký kiks.

Fanúšikovia si určite pamätajú zápas zo sezóny 1997/98 keď na jeseň v boji o titul proti Košiciam za stavu 2:1 nepochopiteľne stratil loptu a súper vyrovnal na 2:2. Trénera Galisa išlo na lavičke roztrhnúť.

Ako dospieval tak Miro sa postupne menil či už po ľudskej, ale aj po futbalovej stránke a stávala sa z neho veľká futbalová osobnosť. Zo Spartaka odišiel v roku 1999 do silnej španielskej ligy po ktorej túži každý futbalista. Miro si obliekol dres Betisu Sevila. Za Betis odohral jednu sezónu. Nastúpil v 33 zápasoch a strelil 5 gólov. Následne prestúpil do slávneho Besiktasu Istanbul, ale ani tam nevydržal dlho. Miro Karhan hovoril, že jeho veľkým snom bola nemecká Bundesliga. V roku 2001 podpísal zmluvu s Wolfburgom kde sa neskôr stal kapitánom. Práve tam si vybudoval solídne meno. Vo Wolfsburgu pôsobil do roku 2007. Neskôr si to namieril do Mainzu v ktorom strávil 4 roky.

V roku 2009 keď už bol legendou vybojoval postup Slovenska na majstrovstvá sveta do Juhoafrickej republiky. Bohužiaľ sa pred majstrovstvami sveta zranil a do Afriky necestoval. Prišlo to naozaj vo veľmi nevhodnom čase lebo Mirovi sa celú kariéru takéto zranenia vyhýbali. Po ďalšej kvalifikácii ukončil reprezentačnú kariéru.

NÁVRAT DOMOV

V roku 2011 sa vrátil domov do SPARTAKA TRNAVA ako 35 ročný, aby ukončil v Spartaku svoju aktívnu kariéru. Prichádzal v čase kedy v Trnave vládla vojna medzi majiteľmi a fanúšikmi. Ťažko sme všetci znášali vyhodenie Trnavčana Radolského a tak sa spoločne s novým trénerom Hoftychom snažil celú situáciu urovnať čo najrýchlejšie lebo Spartak bez fanúšikov nie je Spartak. Navyše sa blížili predkolá Európskej ligy. Miro Karhan sa stal v klube okamžite predĺženou rukou trénera Hoftycha a samozrejme prirodzeným lídrom kabíny. Aj vďaka Mirovi sme zažili spanilú jazdu v EL keď sme sa prvýkrát od roku 1973 prebojovali do tretieho predkola a vítali sme v Trnave konečne silných súperov. Vyradili sme LEVSKI SOFIA v najdramatickejšom a v najúžasnejšom zápase za posledných 15 rokov. Klopali sme na bránu EL, ale na silnú Lokomotívu Moskva sme nemali. V lige sme sa rozbiehali pomalšie a nechýbalo veľa a Miro mohol na konci sezóny zdvihnúť ako kapitán tímu konečne majstrovský pohár nad hlavu.

MIROSLAV KARHAN je už dnes LEGENDA trnavského futbalu a na rozdiel od jeho spoluhráčov Bališa, Ujlakyho a iných nikdy neobliekol belasý dres čo mu slúži ku cti.

Dúfam, že po skončení jeho futbalovej kariéry zostane aj naďalej v štruktúrach nášho klubu. Najlepšie na funkcionárskej stoličke pretože schopných ľudí SPARTAK veľmi potrebuje.

NAVŽDY NÁŠ KAPITÁN!

Autor : Róbert Heteňák

Zdroj : Ultras

this link