Bíli Andeli

Na sobotňajší zápas by najradšej rýchlo zabudol každý fanúšik trnavského Spartaka. Mužstvu sa absolútne nedarilo a počas zápasu hráči spravili niekoľko hrubých individuálnych chýb vďaka ktorým prišla Trnava nakoniec o body.

Hneď po treťom góle sa však stala na trnavskom štadióne neobyčajná vec ktorú si možno ani neuvedomujeme. Väčšinou ak sa nejaký hráč dopustí hrubej chyby kvôli ktorej dostaneme gól, tak sa na vinníka znesie obrovská vlna kritiky zo strany divákov, ktorí si nikdy nedávajú servítku pred ústa. Samotný hráč má potom čo robiť, aby ho to psychicky ešte viac nezlomilo a nenechal sa radšej vystriedať.

Proti Košiciam takto zachyboval najskúsenejší hráč nášho mužstva a hrajúca legenda klubu Miroslav Karhan. Bolo to navyše v čase keď sme potrebovali otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a preto boli ľudia na tribúnach dostatočne nervózny a podráždení. O tabuľkovom postavení ani netreba hovoriť. Po Karhanovej chybe a inkasovanom góle sa však ľudia držali na uzde ako sa len dalo. Teda aspoň väčšina, hoci veľa z nich si určite niekde v duchu alebo medzi sebou zanadávala.

Na Miroslava Karhana, ale v sobotu smeroval veľmi nízky počet štipľavých slov. Ukázalo sa, že náš odchovanec má v Trnave vybudovaný ohromný rešpekt. Je skutočne uznávanou osobnosťou a ani tento nešťastný moment nezatriasol jeho menom. Stále ho ľudia majú radi a nesmierne si ho vážia za to čo pre Spartak a pre slovenskú reprezentáciu spravil.

Vôbec sa pritom nemusel do Trnavy ako hráč vracať. Mohol zostať ešte v zahraničí a zarobiť si tam slušné peniaze. Miroslav Karhan je však trnavský srdciar a aj pri tomto okamihu keď nám súper ušiel o dva góly bolo na Mirovi vidieť, že ho to nesmierne mrzí a hnevá. Spartak je jeho srdcovou záležitosťou čo dokázal aj počas jesene keď od hnevu kopol do mikrofónu. Takýto hráč si v Trnave naozaj zaslúži patričnú úctu čo si aj väčšina ľudí v sobotu uvedomovala.

Je len škoda, že podobný rešpekt nemajú aj ďalší hráči pre ktorých nie je vôbec ľahké hrať v trnavskom prostredí. Ide hlavne o našich odchovancov, ktorí v Áčku Spartaka ešte len začínajú a to posledné čo potrebujú je, aby na nich nadávala polovička štadióna po každej pokazenej lopte.

Na Miroslava Karhana sa z východnej tribúny pozeral aj jeho syn Patrick momentálne hrajúci za U10, ktorý si tiež možno raz oblečie dres nášho Áčka. Ak sa mu to podarí tak si môžeme byť istí, že podobným chybám sa nevyhne ani on. Aj takýmto spôsobom si preto chráňme a vážme našich odchovancov a ľudí čo pre náš Spartak niečo urobili.

Autor : Róbert Heteňák

Zdroj : Ultras Trnava