1968! Magický rok v ktorom sa toho v našej krajine udialo veľmi veľa. Bol to bohatý rok na kľúčové okamihy spoločenského života vtedy ešte v bývalom Československu. Jedným z nich bola aj zmena na tróne vo futbalovej lige. V tomto období začínala kraľovať „Veľká Trnava“!
A práve pri jarnom derby zápase so Slovanom pred nabitým 25 tisícovým kotlom si svoju históriu začala písať aj súčasná západná tribúna. Pamätníci si určite pamätajú aký smolný okamih sa odohral na tejto tribúne v čase keď dal Spartaku gól Móder po polhodine hry. Bariéry to bohužiaľ nevydržali, ale ešte šťastie, že neprišlo k väčšiemu nešťastiu. Zranilo sa šestnásť ľudí a Trnava prehrala kontumačne. Napriek tomu si Spartak pripísal na svoj účet prvý majstrovský titul.
V roku 2006 mesto preinvestovalo do rekonštrukcie západnej tribúny, umelého osvetlenia a do vyhrievaného trávnika viac ako 100 miliónov slovenských korún. Tribúna vďaka tejto investície dostala novú strechu a štadión sa stal oveľa atraktívnejší. Na otvorenie zrekonštruovaného štadióna sa prišlo pozrieť na zápas s Košicami vyše trinásťtisíc ľudí kde sa pri nástupe hráčov a pri tradičnom Il Silenziu lúčil s kariérou miláčik trnavských tribún Souleymane Fall.
Západná tribúna má však aj svoju čiernu stránku. Pavel Hoftych sa o nej raz vyjadril ako o kritickej tribúne kde si ľudia nedávajú servítku pred ústa. Častokrát to dostávajú pocítiť najmä domáci hráči, ktorí musia čeliť slovným útokom zo strany vlastných fanúšikov. Lenže mnohí si určite pamätajú aj tie svetlejšie momenty.
V západnej tribúne drieme obrovský potenciál a je škoda, že to títo ľudia (česť výnimkám) nevidia. Tí, ktorí boli napríklad na zápase s Levski Sofia budú určite súhlasiť, že bez podpory ľudí práve na západnej tribúne by Bili Andeli určite nevyhrali. Nebolo tomu tak dávno keď celá tribúna kričala meno hráča, ktorý po ich strane drel celý zápas a nevypustil ani jeden súboj. „Hruška – Hruška – Hruška!“ Presne toto meno sa ozývalo zo štadióna a „západniari“ si ho doslova vypýtali. Tam sa nachádza skutočne ohromná sila.
Píše sa rok 2013 a doba pokročila. Štadión dostane nový šat, ale časť histórie sa predsa len zachová. O to sa má postarať súčasný západ, ktorý bude ľuďom pripomínať obdobie silných a nezabudnuteľných zážitkov z minulých dôb.
Spartak s novým štadiónom začína novú éru, ale západná tribúna nám bude neustále pripomínať tú starú. Bolo by najlepšie keby si ľudia zo západu preniesli z nej len tie pozitívne momenty a spomenuli si hlavne na zápasy kedy hnali svojich hráčov k víťazstvám. Na novom štadióne ich budú potrebovať čo najviac.
Hlavne ak sa má začať československá liga.
Autor : Róbert Heteňák
Zdroj : Lukas Grinaj