V období od polovice 16. do polovice 17 storočia postihlo Trnavu niekoľko pohrôm – požiare, morové nákazy, vojny a vďaka nim prišlo k zníženiu počtu obyvateľstva a k jeho ochudobneniu. Žiť v Trnave v tom čase nebolo nič jednoduché.
Roku 1562 zúrila v meste morová epidémia, ktorej podľa nezaručených správ padla za obeť až tretina obyvateľov. Ešte aj v nasledujúcom roku zúril v okolí mor. O pár rokov neskôr v roku 1566 vypukol v T…rnave požiar, ktorý zničil asi 150 domov. V roku 1586 znovu vypukol mor, ktorý si tiež vyžiadal veľa obetí. K epidemií sa v tom istom roku pridalo zemetrasenie, ktoré sa opakovalo o štyri roky. Pri zemetraseniach sa zrútilo veľa domov. Pri povodni v roku 1618 mesto zaliala voda do výšky šiestich stôp (takmer dva metre).
Dlhotrvajúca vojna na prelome storočí nútila mesto a jeho obyvateľov znášať veľké ťarchy. V niektorých rokoch daň, vystrojenie, vyzbrojenie a platenie určeného počtu ozbrojencov a povozníkov pohltilo viac ako polovicu mestských príjmov.
V 30 rokoch mesto znova zasiahol mor v rokoch 1632 – 33 zdecimoval obyvateľstvo. V tomto čase sa začína populačný úpadok mesta a ani v nasledujúcich sto rokoch nedosiahol úroveň z 1. tretiny 17 storočia. V 40 rokoch sa mor vrátil, ale aj s vojnou. 28 mája vstúpila do mesta armáda Juraja Rákociho a vydrancovala ho. Okrem Juraja Rákociho si museli obyvatelia Trnavy vytrpieť aj napríklad nájazdy Gabriela Betlena, Bočkaja či tureckých vojsk.
16 storočie sa stala náboženská otázka hlavným motívom mocenských sporov a zápasov. Bohužial nevyhla sa im ani Trnava. Trnava síce patrila k mestám s väčšinou obyvateľstva vernou tradičnej katolíckej viere, ale býval tu totiž nemalý počet mešťanov, ktorí sa prihlásili k reformácii a dožadovali sa takých istých práv, aké mali protestanti vo veľkej väčšine miest Uhorska.
Roku 1679 zúril v Trnave mor, ktorý si vyžiadal veľa obetí a vysťahovali sa aj mnohí mešťania. O štyri roky však postihla Trnavu najväčšia pohroma v jej dejinách, ktorá si vyžiadala tisíce obetí na životoch. Do mesta mal prísť panovník Tokoli a v mene mestskej rady ho chcel privítať mestský kapitán. Svojho nového pána privítali aj salvou z diel, pričom sa z veže brány uvoľnili tehly a padli blízko Tokoliho koňa. Tokoliho to rozhnevalo a nasledujúci deň začali horieť stodoly pred hornou bránou a oheň sa rýchlo preniesol za hradby až do celého mesta. V meste vypukla panika a veľa ludí vyskakovalo z hradieb lebo mesto uzatvorilo brány kvôli Turkom. Zahynulo viac ako 4000 ľudí a zachránilo sa iba 58 domov.
Až v 18 storočí Trnava zažíva rozkvet a to najmä v hospodárskom zmysle. V roku 1746 Trnavu chválil jeden anonymný cudzinec: „…človek sa musí čudovať, že mesto tak často dobyté, vyplienené a vypálené sa vždy vedelo vzchopiť. Je to krásne mesto kde sa pohodlne žije a veľa šlachty sa tu združuje v časoch mieru i vojny.“
Aj taká bola kedysi moja milovaná TRNAVA!
Zdroj : Róbert Heteňák