Bíli Andeli

História futbalu v Trnave

História „Bílich Andelov“ sa začala písať 30.mája 1923 po fúzii dvoch klubov – ŠK Čechie a ČsŠK, ktoré začali vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919) a novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešného štadióna Antona Malatinského. Klub sa obliekal do modro-žltých farieb.

19.3.1925 vznikol druhý silný klub ŠK Rapid Trnava, ktorý h…rával svoje zápasy na tulipáne v blízkosti železničnej stanice. Tento klub už uznával pre Trnavu klasické červeno-čierne farby. Hoci v Trnave existovalo mnoho ďalších klubov najväčšia rivalita bola práve medzi ŠK a Rapidom. Mestské derby sa hralo celkom 27-krát, keď lepšie dopadol Rapid s bilanciou 16 3 8.

Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazd do Francúzska, Portugalska a Španielska. V Bilbau sa zrodila historická prehra 0:14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlač. kancelária oznámila prehru 4:7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo futbalovú asociáciu na skutočný výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí.

V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvo. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a Novým Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení. V tom istom roku prišlo aj k radikálnemu omladeniu kádra. V kádri sa objavili neskoršie hviezdy Fero Bolček a Anton Malatinský.

Fúzia mestských rivalov

Niekoľkomesačné špekulácie sa v lete 1939 stali skutočnosťou. Kluby ŠK Trnava a Rapid Trnava sa spojili s cieľom vytvoriť ešte kvalitnejší tím. Tak vznikol klub TŠS Trnava. V 1939 sa začala hrať systémov jeseň/jar Slovenská liga. Za účasti 12 mužstiev sa Trnava, v premiérovom ročníku, umiestnila na 4.miesto. V nasledujúcich rokoch sa Trnava umiestnila na 6.,7.,5. a 3.mieste. Slovenskej lige vtedy dominovali Bratislavské kluby ŠK a OAP. Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí SNP bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava. V tomto čase bol za najlepšieho hráča považovaných útočník Fero Bolček, ktorý hrával pravidelne aj za Slovensko. V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej česko-slovenskej ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. septembra doma s Pardubicami (1:1). Jarná časť ale pre Trnavu nedopadla najlepšie a vypadla z ligy. O rok neskôr sa ale opäť suverénnym spôsobom vrátila aby v sezóne 1947/1948 mohla opäť v najvyššej súťaži obsadiť 5.miesto. Stabilné miesto v reprezentácií v tom čase mali Malatinský, Bolček a Marko. V roku 1950 požiadala dvojica Malatinský, Benedikovič o uvoľnenie do Bratislavy. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla.

V roku 1951 sa premiérovo hral Česko-slovenský pohár. Trnava sa prebojovala až do finále, kde na Pražskej Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1:0 gólom Bolčeka. Koncom sezóny sa Trnava opäť vrátila do najvyššej ligy.

Spartak Trnava

V roku 1952 sa klub premenoval na Spartak Trnava, ale výkony v 50-tych rokoch boli veľmi nestabilné a Spartak hral 2.ligu a po postupe do najvyššej súťaže sa pohyboval v spodnejších priečkach tabuľky. Kvalitnejšie umiestnenie, po dlhej dobe, prišlo až v sezóne 1959/1960 keď Spartak obsadil 4.priečku, ktorá mu zabezpečovala postup do Stredoeurópskeho pohára. 1.zápas SEP odohral Spartak na Tehelnom poli proti talianskemu AS Rím. Na zápase bolo prítomných 50 000 divákov a Spartaku fandili aj večný rivali zo Slovana. Spartak vyhral 2:0. Odvetu v Ríme prehral 1:0, ale aj napriek tomu postúpil do 2.kola. Rímsky „výlet“ bol poznačený aj škandálom. Po príchode do hlavného mesta talianska klub opustil Juraj Kadlec, ktorý išiel študovať za kňaza do Vatikánu. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj ŠtB. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce. V roku 1961 narukoval Jozef Adamec do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V roku 1962 prišiel veľký úspech česko-slovenského futbalu, reprezentácia v kádri aj so Štibrányim a Adamcom vybojovala na majstrovstvách sveta v Čile striebro. Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k nár. podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Bolo to 10. októbra a predsedom TJ Spartak Kovosmalt Trnava. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy.

Malatinského éra

V sezóne 1963/1964 prišiel do klubu ako tréner Anton Malatinský. Hneď pri jeho premiére dokázal klub vrátiť do 1.ligy. V nasledujúcich dvoch sezónach Spartak obsadil 10. resp. 6.miestom, ale začal sa formovať silný tím na čele s navrátilcom Adamcom, ktorý prišiel zo Slovana, s brankárom Gerykom, mladým Kunom a mnohými ďalšími. 25.5.1966 prehral doma Spartak so Slovnaftom Bratislava 1:2. Táto prehra bola na nasledujúcich 7 rokov posledná na domácom ihrisku. V sezóne 1966/1967 mali premiéru Karol Dobiáš, Vlado Hagara a Adam Farkaš. Veľmi kvalitná hra priniesla Spartaku titul jesenného majstra a v priemere na domáce zápasy chodilo 20 000 ľudí. Na jar boli výsledky už slabšie a Spartak predbehla dvojica Sparta a Slovan. V tejto sezóne predsa len sa aspoň nejaký úspech dostavil. Červeno-čierny vyhrali SEP keď cez Honvéd, Lazio a Fiorentinu sa dostal až do finále v ktorom porazil Ujpést Dósza výsledkami 2:3 a 3:1. Sezóna 1967/1968 už ale definitívne patrila Trnave. Pamätný zápas na Edene proti Sparte, ktorý sledovalo až 40 000 divákov a po zápase inzultovali trénera Malatinského a niektorých hráčov Spartaka. 9.6.1968 po domácom víťazstve nad Trenčínom sa Spartak stal prvýkrát majstrom Česko-Slovenska a Jozef Adamec s 18-tymi gólmi sa stal najlepším strelcom. Po tomto úspechu odišiel tréner Malatinský do Admiry Viedeň.

Medzi najlepšími európskymi klubmi

Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako predchádzajúca. Klub pod vedením Jána Hucka 1. a 2.kolom hladko a vo štvrťfinále PEM ho čakalo Grécke AEK Atény. Po domácej výhre 2:1 a remíze 1:1 v Aténach sa klub dostal medzi najlepších štyroch v Európe. Názov Spartak Trnava tak bol vedľa takých velikánov ako AC Miláno, Ajax Amsterdam či Manchester United. V semifinále ho čakal Holandský velikán Ajax. Mužstvo z krajiny tulipánov sa po domácej výhre 3:0 už videlo vo finále, ale stačilo tak málo aby všetko bolo inak. Podľa mnohých pamätníkov a odborníkov bol práve domáci zápas proti Ajaxu najlepším zápasom Spartaka v jeho celej histórií. Výhru 2:0 zabezpečil oboma gólmi Ladislav Kuna a stačilo aby aspoň jedna z tých nepremenených šancí skončila v sieti a Spartak mohol byť kludne vo finále. Ligu Spartak zvládol bravúrne a titul dokázal obhájiť s náskokom 5 bodov pred Slovan a 10 pred Spartou.

Posledné úspechy

Nasledujúca sezóna pre Spartak majstrovská nebola, hoci jesennú časť vyhrali tak jarnú zbabrali a skončili „len“ na 2.mieste. V PEM v 2.kole klub narazil na Galatasaray. Po víťazstve a následnom predĺžení, v ktorom gól nepadol, bol na rade žreb (vtedy sa jedenástky nekopali). Pre Spartak bol tento žreb nešťastný, ďalej išiel Galatasaray. Po striebornom umiestnení sa trnavského kormidla chopil Valerián Švec. Trnava získala double keď tretí titul si poistila po domácom víťazstve 1:0 nad Slovanom a národný pohár vyhrala vo finále porazila Plzeň 2:1 a 5:1. Po úspechu sa Valér Švec stal asistentom a hlavným trénerom sa stal navrátilec Anton Malatinský. O štvrtom titule sa rozhodlo až v poslednom kole keď Slovan zakopol v Prešove a Trnavčania tak mohli v Nitre začať oslavovať. Double sa však získať nepodarilo keď po víťazstve 2:1 na Tehelnom poli proti domácemu Slovanu prišla doma krutá prehra 1:4 po predĺžení. V roku 1973 po domácom víťazstve nad Třincom 3:0, keď góly strelili Kuna 2 a Fandel, získali zverenci Antona Malatinského už piaty titul majstra Česko-Slovenska, ktorý bol zároveň posledným. Trnava tak aj zakončila svoj majstrovský hetrik. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorej Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy. V roku 1975 Trnava vyhrala aspoň Česko-slovenský pohár, keď vo finále porazila Spartu Praha. V roku 1976 sa K. Dobiáš predstavil na ME v Juhoslávii, kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej ČSSR. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól. Klub opúšťali hráči, ktorí zabezpečili tie najhlavnejšie úspechy. Hagara, Majerník a Adamec ukončili kariéru a Dobiáš prestúpil do Bohemiansu. Tréneri sa pri kormidle striedali a ďalší úspech sa dostavil až v roku 1986 keď Spartak vyhral Česko-slovenský pohár po penaltovom víťazstve nad Spartou Praha. Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom Spartak ZŤS Trnava. V sezóne 89/90 Spartak zostúpil do druhej ligy ale po ročnej odmlke sa opäť vrátil do najvyššej súťaže. V sezóne 92/93 začali silnieť finančné problémy klubu. Pred zostupom do 2.ligy Spartak zachránilo rozdelenie Česko-Slovenska.

Titul bol blízko

Prvé dve sezóny neboli výsledkovo moc oslnivé. Zmena prišla až sezónou 1995/1996 keď sa Spartak stal jesenným majstrom. Sezónny zlom prišiel až v 21.kole. Spartak hostil Humenné. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, fľaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z Námestova doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský golman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí. A dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta asistenta trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, Jaro Hrabal stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciám. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný! Spartak sa dostal aj do finále Slovenského pohára ale vo Vranove podľahol Humennému 1:2. 1996/1997 Trnava bola opäť po jesennej časti najlepšia. V oslnivých výkonoch pokračovala aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28.kole v Bardejove ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4:0. Šok prišiel v poslednom kole v Rim. Sobote , kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1:2 a skončil druhý za 1.FC Košice . V nasledujúcej sezóne trénera Peczeho nahradil Dušan Galis a asistentom trénera sa stal Jozef Adamec. Trnava skompletizoval svoj jesenný hetrik ale jar sa niesla v duchu klubových nepokojov a v dramatickom finiši sa musel spokojiť opäť s 2.miestom. Radosť fanúšikom spravili aspoň ziskom Slovenského pohára a Superpohára . Na jeseň 1998 Spartak po 4-krát v rade ovládol jesennú časť, ale na jar po správach ohľadom finančných problémoch klubu a slabých výsledkoch na ihriskách súperov skončili na 3.mieste. Ekonomické problémy priviedli Spartak na začiatku 3.tisícročia do 2.ligy. Po zostupe ale prišiel silný sponzor a klub sa vrátil naspäť do 1.ligy a sezónu 2002/2003 začal úžasne. V 6.kole porazil majstrovskú Žilinu 3:1 pred návštevou 16 692 divákov. Po skvelých výsledkov prišlo trápenie ale na konci sezónny opäť vypukla eufória keď výhrou 4:3 nad Slovanom Bratislava „andeli“ zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. Spartak obsadil 4.miesto. Po „tichu“ prišlo s trénerskou dvojicou Adamec-Šuran opäť rozruch. Sezónu 2005/2006 poznačil vôbec najúspešnejší štart Trnavy v histórií. Trnavčania osem krát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad Artmediou 1:0 síce zaplavili rozradostení diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych a skončil na 3.mieste. Po tejto sezóne nasledovala kríza. Sezónu 2008/2009 začal na poste trénera Srb Vladimír Vermezovič ale po 9.kole ho klub odvolal. To spôsobilo dávku nevôle zo strany fanúšikov a tým boli poznačené aj nasledujúce zápasy. Klub prevzal tréner Karol Pecze a Spartak dotiahol ku konečnému 3.miestu.

Bili Andel.

Zdroj : Róbert Heteňák