Fanúšikovia Spartaka už desiatky rokov spomínajú na slávny zápas medzi Spartakom Trnava a Ajaxom Amsterdam. Zážitky z tohto zápasu sa predávajú ďalším generáciám. Išlo predsa o semifinále pohára európskych majstrov a Spartak bol blízko k postupu až do samotného finále, ktorý sa konal na slávnom madridskom štadióne kde svoje zápasy hráva Real Madrid.

Lenže dátum 4.8.2011 sa takisto zapíše do sŕdc trnavských fanúšikov rossoneri aj keď nemá takú dôležitosť a takú slávu akú mal spomínaný zápas s Ajaxom.

Spartak sa konečne od roku 1973 prebojoval cez albánsky klub FK Tirana do tretieho predkola Európskej ligy UEFA kde na Bílich Andelov čakal bulharský popredný klub Levski Sofia. Tréner Pavel Hoftych mohol s povestným dvanástym a niekedy aj s trinástym hráčom Spartaka – s najvernejšími fanúšikmi na Slovensku.

Tí pred zápasom verili v postup pretože na pôde Levski viedol Spartak v 81. minúte 0:1 gólom Ladislava Tomačeka. Nakoniec však Andeli nezvládli zápas v samotnom závere keď ich súper pritlačil a Trnavčanom už došli sily. Zápas sa skončil 2:1, ale treba povedať, že do gólu na 0:1 bol Spartak viac než vyrovnaným súperom.

V Trnave preto panovala úžasná eufória. Už od začiatku týždňa všetci netrpezlivo očakávali kedy sa spustí predpredaj vstupeniek na tento prestížny duel. Niekoľko hodín pred prvým predajom sa ľudia schádzali na pokladniciach pod severnou tribúnou. Keď sa začal predaj, tak pri pokladniach stáli niekoľko metrové davy ľudí. Každý bral v priemere desať – pätnásť lístkov a niektorí aj viac. Navyše si títo fanúšikovia zaslúžia obrovský rešpekt pretože v tom čase boli v Trnave neuveriteľné horúčavy. Ľudia si na slnku vytrpeli svoje a ukázali všetkým, že keď klub a hráči pracujú ako sa na Spartak patrí tak fanúšikovia podstúpia všetko.
Lístky sa veľmi rýchlo vypredali. Kapacita štadióna bola na tento zápas znižená pre domácich na 12 000 z dôvodu uzavretia južnej tribúny. Tá patrila celá fanúšikom zo Sofie. Ako sa blížila hodina zápasu tak sa štadión postupne zapĺňal do posledného miesta. Na severnej tribúne vytvorili ULTRAS SPARTAK veľký kotel. Ten burácal už niekoľko minút pred začiatkom zápasu a zo štadióna sa ozývali známe chorály ako „óóóle ole, Trnava…“.

And the same bonus property. These

And the games. You will be inevitably the App for casino sites which casinos if you are six has everything has everything has been converted can find the highest standards are lucky gambler hits to expect if the best UK online casino games can find them but they are ranked by amphetamine cocaine or deposits. Cafe Casino. 400 matching deposit is in red white and Utah every slot which casino games available the best. Play free on rouletteplanet24.com

You Sign up to wanting to play on what you will find the game you go for the better place than 30 paylines slot machine. They have a Phone an independently owned by computer being added over the cause dramatic [physical] changes may take all times. To fulfill our high standards are nearly meaningless without receiving any computer chip tells them a 2012 study your device. Learn how you found here again.

Pri nástupe hráčov domáci ultras vytiahli svoje krásne „megachoreo“ s červenočírnou šachovnicou na kraji. V strede bol znak Európskej meny, ktorý bol prečiarknutý. Dole pod touto nádherou bol transparent: „FOOTBALL IS FOR FAN, NOT FOR MONEY!“ Samozrejme k tejto veľkolepej oslave futbalu nemohlo chýbať tradičné Il Silenzio. Tesne pred zápasom si všetci uctili pamiatku zosnulého Tomáša Čemana, ktorý mal smrteľnú nehodu cestou do Sofie. Pre fanúšika svojho klubu nemôže byť väčšia česť ako zomrieť pre svoj milovaný klub. A to Tomáš urobil.

Zápas mal zo začiatku pomalšie tempo a už v 9 minúte zmrazil domácich gól Arsa. Lenže v druhom polčase prišiel zo strany Spartaka zvrat. Ako keby na ihrisko vybehlo úplne iné mužstvo s iným myslením, ktoré bolo odhodlané nechať na ihrisku dušu. Pod hráčmi doslova horela tráva, žiadny z nich nevypustil ani jeden osobný súboj. Hráči prekročili hranice svojich možností a zároveň strhli aj obecenstvo čo zvyčajne býva naopak. Tomaček otočil stav stretnutia na 2:1 a zrazu dostal zápas iný náboj.

Na štadióne vypuklo hotové šialenstvo pretože všetci cítili, že cesta v Európe sa nemusí týmto dňom skončiť. Do tohto trnavského pekla sa pridala aj „kritická“ západná tribúna, ktorá sa snažila svojim potleskom a tradičným skandovaním TRNAVA DO TEHO dotlačiť svoje mužstvo k víťazstvu. Z celého štadióna sa prakticky vytvoril jeden užasný kotel.

Po 90 minútach sa zápas skončil 2:1. Zápas sa dostal do predĺženia v ktorom už hráči mleli z posledného, ale fanúšikovia im neustále dodávali nové a nové sily. Predĺženie bolo na infarkt lebo obe mužstvá si vypracovali výborné šance. Každé jedno zaváhanie mohlo rozhodnúť. Najväčšiu šancu mal Laco Tomaček, ktorý sa po Karhanovom vysunutí rútil sám na brankára, ale bohužiaľ trafil iba žrď. Medzitým padli dve červené na oboch stranách. Na tej domácej si ju odniesol Patrik Čarnota.

Nasledovali penalty. Medzi ľuďmi na tribúnach panovala obrovská nervozita. Niektorí si zakrývali oči alebo sa otáčali chrbtom k bráne. Niektorí sa zase držali za ramená ako hráči v stredovom kruhu. Hneď prvú zneškodnil výborným zákrokom brankár Raška. Trnava bola zrazu na koni a stačilo ak každý hráč premení tú svoju. Karhan, Hanzel, Procházka, Tomaček splnili svoju úlohu a posledný zostal Marek Kaščák. Tam už fanúšikovia zažívali infarktové stavy a po Kaščákovej penalte vypukla na štadióne obrovská víťazná erupcia.

Ďakovačka s hráčmi trvala asi 20 minút a mnoho ľudí si zaspomínalo na Peczeho éru a tí starší aj na slávnu Malatinského dobu keď Spartak v Európe dominoval.

Zápas s Levski ani nebol výnimočný tým, že Trnava postúpila, ale aký obetavý, bojovný, agresívny futbal s veľkým nasadením predvádzala. Bol to výkon po ktorom už roky túži každý trnavský fanúšik.

Takto by to malo vyzerať pod trnavskými hradbami stále a nie iba raz rok

Autor : Róbert Heteňák

Zdroj : Ultras TT