Dostať u súpera debakel a aj napriek tomu sa baviť ešte 20 minút po zápase. Človek, ktorý absolútne nesleduje fanúšikovskú scénu na Slovensku by povedal, že ide o fikciu. Hlboký omyl!
Nebudeme si klamať, samotná prehra bolí a zvlášť keď sa jedná o veľmi vysokú. Fanúšik svojho mužstva sa cíti byť oklamaný, ponížený, sklamaný. Sú to pocity, ktoré sa v danom momente veľmi ťažko znášajú a prehĺtajú. Človek často býva frustrovaný a nie je s ním žiadna reč. Myslím, že každý fanúšik svojho klubu to zažil veľakrát. Treba sa, ale cez to rýchlo preniesť pretože ako vo futbale tak aj v živote prídu rovnaké sklamania, prekážky a porážky. Je to následne na každom z nás ako sa s tým dokážeme vysporiadať.
V roku 2008 sa však na štadióne v Žiline stalo niečo, čo sa vo svete len tak hocikde a tak ľahko určite nevidí. Preplnený sektor Bílich Andelov po celý zápas statočne podporoval svoj tím na tribúnach. Na tom by nebolo nič zvláštne, Spartak má tisíce fanúšikov, ktorí svoj klub milujú až za hrob a všade za ním cestujú. Lenže na svetelnej obrazovke svietilo skóre 5:1 pre domácu Žilinu. Po zápase sa vôbec nehovorilo o víťazstve Žiliny, ktorá herne roztrhala hráčov Spartaka na čele s Ivicom Kraljom, ktorému sa ešte podarilo zneškodniť pokutový kop. Hovorilo sa len o fanúšikoch Spartaka. Tí sa bavili počas celého zápasu a rozlúčka s hráčmi trvala niekoľko minút po zápase. Chorál „Dale Cavese“ znel štadiónom približne od 70 minúty.
Človek si pri takejto chvíli povie, že o tie víťazstvá ani v konečnom dôsledku nejde. V tom zápase bol jasným víťazom fanúšik Spartaka. O tom sa ani nemusíme baviť pretože ten kto tam bol si už na priebeh zápasu ani nespomenie. Na ten všetci rýchlo zabudli. V prvom rade si pamätá len to ako Trnaváci urobili fantastickú atmosféru a že sa neobrátili hráčom chrbtom ani vtedy, keď im to vôbec nešlo. Ukázalo sa, že Spartak má jednoznačne najlepších a najvernejších fanúšikov na Slovensku, ktorí stoja pri klube v dobrom aj v zlom. Toto sú Bíli Andeli, ktorých poznám ja. Sú to ľudia čo sa nevzdávajú a cestu na štadión si nájdu stále.
Som šťastný, že patrím medzi nich.
Youtube :http://www.youtube.com/watch?v=K4A4hVXbgOU
Autor : Róbert Heteňák
Celá debata | RSS tejto debaty